“Keď Kubo prvýkrát prišiel na tábor, dala som ho do izby s dievčatami…” boli úvodné slová nášho Veľkého tábora plného spomienok. Najprv sme večer pospomínali na časy keď ešte vedúci boli sami účastníkmi, a ako vyzerala Púpava za ich éry. Nasledovné dni sme sa zobúdzali do minulých rokov, znova sme súťažili aby sme vôbec dostali raňajky, skúšali tvrdosť melónov, riešili vraždu Alejandra Delgada, či zachraňovali svojich vedúcich :). Niektorí si tento program zažívali znova, a mali možnosť využiť už nabrané skúsenosti, iní si ho užívali ako prekvapenia. Po večeroch sme sa stretávali v príjemnej atmosfére a spoločne spomínali na zážitky z minulých rokov. Tí, ktorí ešte neboli súčasťou Veľkého tábora v tom roku, zo zatajeným dychom počúvali, a tešili sa kedy už príde na rad ich prvý, spomienkový tábor. Keď prišiel deň, v ktorom sme sa ocitli v tohtoročnom tábore, opäť sme dokázali ako sme sa za tie roky naučili skvelo spolupracovať a a aký kolektív sa medzi nami vytvoril :). Počas tohto skvelého týždňa sme pospomínali, a nováčikom ukázali, ako nám vždy bolo super. Odišli sme, ako by Palči povedal so “spotenými očami”, a vierou, že Púpava bude aj naďalej taká, aká je v našich spomienkach :).
Veľký tábor – Hronec 2015