Heeeej sedliak!
Išiel sa s nami vydať stredovekom, chcel vedieť, čo sa skrýva za riekou, vydal sa cestou necestou, zábavným príbehom plným snov.
Tento rok sa na Odysei stretli sedliaci, žobráci, urodzené panstvo, rytieri, princezné aj princovia, urodzení (aj menej urodzení) pytači o princezninu ruku, aj mnoho ďalších stvorení. Všetci chceli pomôcť sedliakovi stať sa princom. Hlavným pomáhačom bol verný Martinko Klingáč, ktorý bral všetko pekne poporade, ukázal sedliakovi čo a kade. Mal pre nás plán, sedliak bude kráľovstva pán. Nebolo to však ľahké. So sedliakom sme najprv pekne zarobili v kockách, potom sme sa však (tak trochu naschvál) dostali do žalára. Keď sme však spojili sily a mozgy, podarilo sa nám z neho vyšifrovať von. Nasledovali pytačky o princezninu ruku, kde to sedliak nemal vôbec ľahké a musel sa postaviť proti nie len jednému krivému súperovi, ale aj druhému krivšiemu a dokonca aj tretiemu najkrivšiemu. Nakoniec však zvíťazil sedliakov nekrivý charakter a podarilo sa mu vyhrať nie len princezninu ruku, ale aj jej srdce. A nikdy by sa mu to nepodarilo bez našich chrabrých a odvážnych Odyseákov, ktorí s ním boli na každom kroku.
Drahí naši Odyesáci, my vám z celého srdca ďakujeme. Ako ste sa sami povedali, na Odysei sa menej spí ako nespí, no my formujeme naše lýtka, mozgy, aj charaktery práve vďaka vám. Tak si poriadne oddýchnite a o rok zas!
Vaša Lucka, Zuzka, Barča, Janka, Baška, David, Miro, Mišo, Viktor a Vilo