V Decembri sme sa rozhodli vydať za snom snáď každého dieťaťa. Poriadne sme sa obliekli, pripravili, a vyrazili sme na sever s cieľom doputovať až do dielne Santa Klausa. Ani sme sa nenazdali a museli sme zachraňovať prvého zraneného našej výpravy Maťa, ktorý sa stratil v snehovej búrke. Podarilo sa a po výdatnej večeri pri vatre sme vyrazili do základného tábora. Tam sme sa usušili a diskutovali o rôznych hodnotách ako rodina, čestnosť, či zdravie. Na druhý deň nás hneď ráno potrápila pneumatika, ktorú sme museli prekotúľať cez celú tundru, aby sme sa dostali až na severné pobrežie. Tu sme museli vyvážiť váhu drahokamami, aby nás kapitán previezol ďalej na ostrov obývaný Inuitmi. Tí nám ukázali ich remeslá a dovolili nám vyskúšať si aj ich skúšku odvahy, ktorú väčšina úspešné zvládla. A kto nie, nevadí, príležitostí ešte bude habadej. Na posledný úsek našej cesty sme si museli poriadne, a hlavne v správnom poradí, zbaliť naše batohy. Vyrazili sme po vratkom ľadovci, prekonali ľadové trhliny a nakoniec sme to dokázali. Nanešťastie, Santa Klausa sme už nestihli, ale pani Klausová nám navarila vynikajúci obed a dostali sme aj darčeky, ktoré pre nás Santa nechal. Najdôležitejšie pre nás bolo, že sme do toho išli spolu a spolu to ja dokázali.
Krok vpred – Zlatnícka dolina – december 2012