Matias a Leto 2015

474

Ahojte kamaráti, nadšenci a inštruktori,

Vysoke_lana

dovoľte mi sa s Vami podeliť o niekoľko zážitkov z tohto leta. Ako prvé sa však chcem poďakovať všetkým ľudom, ktorí sa na tomto úžasnom, pre Púpavu zatiaľ asi najnáročnejšom lete, podieľali. Menovite chcem veľmi poďakovať Lucke Finkovej, žene 26tich prezývok, obrovského srdca a skoro nevyčerpateľnej trpezlivosti, ale hlavne šikovnej a milej šéfinštruktorke dvoch veľkých akcií: TaBajka a Malý tábor, ktoré spolu s Veľkým táborom a Odyseou predstavujú vrchol púpavackej sezóny a pre mňa osobne zážitok roka. Ďakujem tiež patrí zvyšným šéfinštruktorom (Zuzka Burjanová – Odysea, Katka Karásková – Veľký tábor) ich tímom a mentorom, ktorí zabezpečili bezproblémový chod letných akcií, a hlavne zo svojich akcií vyprevádzali dojatých, prekvapených, miestami unavených, špinavých, ale hlavne spokojných účastníkov.

A teraz k tým mojim zážitkom. Tento rok som mal tú česť a aspoň okrajovo sa zúčastniť všetkých štyroch veľkých akcií. Na TaBajku som sa už veľmi tešil, jednak že to vyzeralo ako moja jediná dovolenka, ktorú dostanem na toto leto, dvak, že sa Lucke podarilo sformovať fajn tím inštruktorov, ktorí spolu vedia nie len zamakať, ale si to spolu aj užiť. Antická téma o čiernom svete v ktorom žijeme, ktorý predstavovala neforemná guľa z igelitových vriec a jeho postupnom vyfarbovaní z počiatku troška pokulhávala, ale na koniec sa nám podarilo svet, pomocou bájok, vyfarbiť, a tak som si aj ja zopakoval pár bájok a uvedomil si, že na svete viem niečo zmeniť. Nebudem to skrývať, bol to tábor ako by náš kamarát Fanto povedal: “do príjemna.“

Odysea. Teraz si hovoríte, čo ja môžem mať spoločného s Odyseou, okrem toho, že ako púpavacky materiálovník mám vždy tú česť baliť lyže, boby, prípadne iný “štandardný materiál na august“ 🙂 tak to je asi tak všetko. Naopak, tento rok to okrem materiálu Zuzka ešte ozvláštnila. Z TaBajky som si v stredu odskočil na poobedie, noc a skoré ráno na Odyseu, pripraviť ochutnávku vzduchu v podobe vysokej lanovej prekážky, ideálne v noci, ako časť večerného programu. Všetko prebehlo hladko, aj keď adrenalín bol, za Romanovej a Benjiho asistencie na zemi. Ako som očakával, búrka prišla v momente, keď som o 2:00 ráno sadol do auta. Presun späť na TaBajku bol celkom dramatický, preletel som zjazd z diaľnice v Trenčíne a potom aj v Novom Meste, takže som sa previezol cez Piešťany. Na Odysei som mal možnosť aspoň okrajovo, z lesa, nasať tú vždy príjemnú a pohodovú atmosféru, ktorá mi pripomenie, prečo ľudia ako Zuzka robia takúto akciu.

Veľký a Malý tábor paralelne na jednom stredisku? Výborný nápad! Na Veľkom tábore sa mi konečne podarilo pretlačiť moju tému, a u nás v tíme je to teda náročné niečo pretlačiť. Nebolo to síce Rozprávkovo, ktoré usilovne a krvopotne tlačím už tretí rok, ale aspoň niečo. Tábor pripravujeme zhruba rok, a je predmetom vášnivých diskusií, hádok, brainstormingov a iných argumentačných nástrojov. Tento tábor bol však pre mňa špecifický, už len pre fakt, že mesiac pred táborom som nedostal z práce dovolenku. Katka ma skoro zabila. Moment, ktorý sa pokúsim opísať teraz, neprajem nikomu, aj keď sa tomu časom nikto z nás inštruktorov nevyhne. Predstavte si ako mi ráno zazvonil budík. Klasika, pred táborom už aj tak moc nespím, veď to je tábor. Rýchlo som na seba hodil staré oblečko a švihom do materiálovne doobaľovať matroš a nakladať do veľkého auta (Ďakujem Julovi Schmidtovi za požičanie a ochotu nás ponakladať). Proste akcia od rána, ako ma pred tábormi byť. Vystúpili sme pri buse, naložili sme Malý tábor, hneď na to Veľký tábor, a potom? Potom autobus odišiel a ja som tam zostal stáť. Stál som tam, všetok ten adrenalín v krvi, rozpumpovaný v akcii, pripravený na týždňový zážitok, vrchol môjho roka, a nič! Neostávalo mi nič iné, ako nasadnúť do Katkinho citróna a ísť domov.

Priatelia nebolo to ale úplne márne, podarilo sa mi vybaviť si dovolenku aspoň od stredy, a tak som v utorok o 19tej nasadal na bus smer Hronec, bye bye robotka. Prišiel som večer a pohlaď ktorý sa mi naskytol, keď ma zbadala Katuška a vyskočil na mňa poblaznený Palči, bol úplným opakom toho, čo som zažíval pri odchode autobusu. Bol som v tom! Bol som tam! Barčulkine slová, “Máme brutálnych účastníkov, sú fakt super“, sa mi potvrdili hneď ráno, naozaj boli úžasní. Tábor sme zmákli fantasticky, áno boli tam troška grcačky, ale to sa niekedy stane pri toľkej záťaži, decka totiž išli do všetkého naplno, navyše teploty cez deň zriedka klesli pod 35°. Tento rok dokonca ešte viac naplno, ako to býva na Púpave zvykom. Potom to prišlo, posledný večer, vyhodnotenie a rozlúčka s našimi „staroušmi“ čo boli na tábore posledný krát. Kamaráti, bolo to silné, veľmi silné. Všetkým sa, ako Palči poznamenal, potili oči.

Malý tabor som vnímal najmä v jedno ráno, keď sa prebudili do severskej zimy a ja som chvíľu nevedel, či mi má byť zima, alebo teplo. Decká behali v zimných čapiciach, šáloch a rukaviciach. Najviac ma ale dojala Lucka, keď celá spotená (tiež v zimnom) chystala trať na severské hry. Áno lyžovanie na zelenej lúke, či plávanie v pieskovisku naozaj zvykneme robiť. Ďalej som Malý tábor registroval vždy, keď sa chodbou začali ozývať tóny gitary a decka si spolu pekne spievali.

Kamaráti, nadšenci a inštruktori, užite si ešte zvyšok leta a zažite minimálne toľko, ako som ja mal možnosť zažiť toto leto. Už teraz sa teším na ďalšie akcie a osobné stretnutia.

Minister ministrov, ako si zo mňa s obľubou robia srandu inštruktori juniorkovia.

Matias

Last modified: 09/13/2015

Comments are closed.