Leto 2011 – Ako sme sa mali na Odysei

350

Odkedy sme sa vrátili z Odysei ubehli už takmer dva týždne. To je dosť na to, aby sa človek vybalil, poumýval, opral všetky zablatené veci, dospal spánkový deficit a hlavne v hlave trošku spracoval intenzívne zážitky z Odysei. A tiež dosť na to, aby si človek našiel v nabitom programe chvíľku na napísanie tejto reportáže 🙂

Odysea je týždenná zážitková akcia pre rodiny s deťmi od 4 do 12 rokov. Už 5 rokov ju pripravuje v podstate stabilný tím inštruktorov, z ktorých mnohí získali na Odysei svoje prvé inštruktorské skúsenosti a spolu s ňou vyrastajú a dospievajú. A napriek tomu, že pripraviť Odyseu je celoročná makačka, každý rok do toho idú znova a s nadšením 🙂

Nadšenie bolo tento rok viac než nevyhnutné, aby nám pomohlo bojovať s nepriazňou počasia. Celý týždeň nám pršalo, v topánkach nám čľapkalo, topili sme sa v hmle a krásne prostredie kopcov okolo Fačkovského sedla sme si ani nemohli poriadne obzrieť. Bola to výzva pre inštruktorov, neustále prispôsobovať pripravený program škaredému počasiu, a výzva pre účastníkov, znovu si obuť mokré topánky, vykašľať sa na blato a naplno sa zapojiť do programu. Ale zvládli sme to, a bolo nám super! Ako super, to si môžete pozrieť v galérii.

Každý rok má Odysea nejakú ústrednú tému, líniu, okolo ktorej sa točia všetky programy. Už sme tu mali rozprávky, plavbu na pirátskej lodi, vesmírnu výpravu, cestovanie v čase a tento rok sny a snívanie.

Každé ráno po raňajkách sme sa spolu s jedným z inštruktorov uložili spať: obliekli sme si pásikavé pyžamo, spaciu čiapku a ponožky, umyli zuby, nastavili budík, natiahli klapky na oči a zaľahli do postele pod perinu. A postupne sa k nám prikradol sen…

Prvý deň sme snívali o tom, že sme slávne celebrity. V šesťhviezdičkovom hoteli, v ktorom sme sa v sprievode paparazzov ubytovali, bol pre nás pripravený úžasný wellness.  Vyskúšali sme si fotomodeling, v bulvárnych článkoch sme sa na seba dozvedeli rôzne pikošky, natočili sme reklamné shoty, pripravili sme si celebritné menu, pozbierali a rozdali množstvo autogramov a dokonca zvečnili naše celebritné nosy v Uličke slávnych nosov. Večer sme si zaspievali karaoke, no potom zazvonil budík a vytrhol nás z tohto krásneho sna…

Druhý deň sme zaspali do krásne farebného, umeleckého sna. Celý deň sme testovali našu kreativitu, vzývali inšpiráciu a snívali o tom, že sa z nás stanú uznávaní umelci. Dopoludnie sme venovali divadlu. Vymysleli a nacvičili sme pôsobivý historický epos v piatich dejstvách, hoci každá skupinka poznala len dej svojej časti. Poobede sme si vybehali a vysúťažili možnosť namaľovať zasnené a trochu abstraktné umelecké diela a nafotili sme vtipné “fotky naležato”. Po večeri sme si všetci spoločne pozreli toľko očakávané predstavenie eposu, ktoré zožalo ohromný úspech. A potom už prišiel čas zobudiť sa… Rodičovská oldies party sa proste nedá prespať!

Ďalší deň sme začali rozcvičkou, v športovom sne sa predsa nezaháľa! Po ranných vodných športoch – súťažiach s vodnými balónmi – sme boli síce mokrí, ale zato vysmiati a dobre naladení. Ešte pred obedom sme si stihli zmerať sily v rôznych silových disciplínach, vyskúšať si svoje netradičné futbalové zručnosti a dokonca aj potrápiť hlavu nad papierovým futbalom. Po obede sa rodičia vydali na 15 km dlhý okruh lesom po okolitých kopcoch, ktorý museli absolvovať nielen oni, ale aj bicykel, pneumatika a obrovský melón, ktoré každé družstvo dostalo na štarte. Kým sa oni potili na trati, deti podávali ohromné výkony na olympiáde. V duchu olympijského hesla sa všetci zúčastnili a bojovali zo všetkých síl. Pred večerou za obrovského potlesku detí dorazili vyšťavení, ale nadšení rodičia, ktorí túto športovú výzvu zvládli na jednotku. Večer sme olympijským víťazom rozdali medaily a oslávili naše nohy, ktoré v tento deň dostali riadne zabrať, rituálnym umytím a masážou. A hoci sme boli všetci zrelí do postele, museli sme sa najprv zobudiť z tohto sna, až potom ísť snívať ten nočný 🙂

Študentský sen začal zhurta: indexy, rozvrhy, študijné oddelenie a už aj začína prvá zo štvorice prednášok. Ponuka bola naozaj pestrá – dozvedeli sme sa všeličo o slnečných znameniach, etikete, šifrách a snoch, naučili sa miešať drinky, recitovať, cvičiť tai-chi, viazať uzly, kresliť na chodník, precvičili sme si mozgové hemisféry a zvládli základy baletu. Nikto štúdium nebral na ľahkú váhu, veď večer nás čakali štátnice! Poobedie sme strávili v školskej družine výrobou rôznych pekných výtvorov, skákaním cez švihadlo a lezením po lanách. Po večeri prišiel okamih pravdy na štátniciach – kto sa učil, ten to mal ľahké, ostatní museli loviť v pamäti a improvizovať. Niektoré odpovede sú skutočne nezabudnuteľné 🙂 Našťastie všetci aspoň tesne preliezli a zaslúžili si odyseovský titul ODs. A to už bolo akurát dosť zážitkov na to, aby sme sa prebudili…

Ďalší deň sme zaspali do politického sna, kde zúrila neľútostná volebná kampaň pred voľbami do svetového parlamentu. Jednotlivé krajiny sa pretekali v snahe upútať na seba pozornosť, nasľubovať hory doly a nakloniť si voličov svojím volebným programom, alebo aspoň drobným občerstvením. V urputnom boji nakoniec zvíťazilo slnečné Mexico s tequillou a hlavne pohodovým životným štýlom. Viva la Mexico! Poobede sme výhodnými obchodmi na burze zhodnotili svoje ťažko nadobudnuté majetky a potrénovali sa v rečovom prejave, ktorý je pre politika priam nevyhnutný. Nakoniec sme v mokrom boji dvoch armád položili vlastné životy, len aby sme zachránili prezidenta. Nie je ľahké byť politikom, ešte dobre, že už bol čas vstávať…

Nasledujúce ráno prišlo nepríjemné prekvapenie – posteľ, do ktorej sme si ľahli spať, sa zmenila na hromádku kartónov niekde medzi domami. Ako bezdomovci sme sa museli popasovať s nepriazňou osudu a nájsť spôsob, ako prežiť na ulici (či skôr na lúke). Našťastie sa v okolitých dedinách našla kopa haraburdia a kopa ochotných dedinčanov, ktorí nám nabalili všetko potrebné na stavbu provizórnych prístreškov. Obed sme mali skromný, špekáčky a pár konzerv, ale bezdomovci sú vďační aj za to. Popri stavaní prístreškov sme si našli čas aj na tvorbu modelov z letnej a zimnej kolekcie súčasnej bezdomoveckej módy a na súťaž o titul “superbezďák”. Potom sa nám našťastie podarilo vyšvihnúť na spoločenskom rebríčku a vrátili sme sa do našej starej dobrej chaty. Po večeri nasledovalo prebudenie z bezdomoveckého sna, ale deň ešte nekončil. Deti sa uložili spať na chodbách chaty zahúseničkovaní v spacákoch, kým rodičia zbalili ruksaky a vydali sa na nočnú púť za svetlom… A nebolo to ľahké – boli sme nabalení, v lese bola tma a strašne veľa blata a nocľah na lúke na vrchole kopca sa zdal tak ďaleko…

Ráno predposledného dňa sa pre rodičov začalo už za tmy – čakala nás posledná časť výstupu na vrchol Kľaku. Napriek mrazivej zime a hustej hmle sme šliapali s ľahkým srdcom, aby sme si pri východe slnka (škoda že schovaného za oblakmi) zapálili lucerničky – symbolické svetielka do rodinného krbu. Lebo nie len posledný deň a posledný sen, ale celá Odysea bola o rodine. Po raňajkách sme sa pustili do schádzania, ktoré bolo ešte náročnejšie ako výstup. Šmýkalo sa a nohy sa zabárali od blata, takže sme prišli špinaví aj za ušami. Na lúke sme si ešte vyrobili prírodné lapače snov a vrátili sme sa do chaty s vidinou sprchy. Deti zvládli noc bez rodičov fantasticky a celé doobedie pre nich pripravovali prekvapenia a darčeky na večerný ceremoniál. Poobede sme si pocvičili empatiu k iným členom rodiny a zasúťažili si v súťažiach, ktoré pre decká pripravili rodičia. Rozlúčkový večer sme začali vtipným Bonzáčikom, v ktorom deti na svojich rodičov kadečo prezradili. Zaspievali sme si pesničky z jednotlivých dní, pozreli fotky a potom prišlo – plnenie snov!

Počas celej Odysei rodiny získavali za súťaže a účasť na programoch body do Hry, ktorú sme hrali každý večer. Každá rodina ťahala svojou figúrkou po hracom pláne plnom cestičiek, skratiek, rebríkov, ale aj nebezpečných dier. Celotýždňové preteky vyvrcholili posledný večer a víťazi aj celkové poradie bolo jasné. A čo bola výhra? No predsa sen podľa vlastného výberu! A tak sme mali plnú miestnosť balónov, tortu, šampanskú sprchu, lanovú lanovku a mega hojdačku, pesničku na mieru, ale aj tortou do nosa 🙂 Každá rodina si vybrala sen, ktorý sa jej splnil alebo splní, ak išlo o niečo dlhodobejšie a na prípravu náročnejšie. Keby ste videli všetky tie iskričky v očiach, ktoré som tento večer videla ja…

Snívajme a plňme si sny – to nám ostalo z tejto Odysei vryté do pamäte. So snami sme sa hrali, zabávali, ale pozreli sme sa na ne aj vážnejšie. S rodičmi sme si porozprávali, o čom snívajú, o čom snívali, keď boli deti, aký sen sa im splnil a aký sa im ešte len splní… Deti nakreslili obrázok toho, o čom snívajú, čo by najviac chceli. A rodičia sa zaviazali, že im tento sen splnia. Jasné, že to nebude ľahké, veď cukríky z neba nepršia, princeznou sa človek len tak nestane a okrídleného jednorožca tiež neulovíte za domom v lese. Ale práve preto sú rodičia rodičmi, že tie sny aj tak vedia splniť, aj tak vedia nájsť spôsob, ako sa k tomu aspoň priblížiť a ako urobiť aj nemožné možným. A tak bude snáď o pár splnených snov viac… A o čom snívate vy?

Zuzka

Last modified: 09/01/2014

Comments are closed.